Františkánsky svetský rád - Žilina

 Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. (Iz 9,1)                                        Odvážna nádej   Drahé sestry a bratia, všetci z celej františkánskej Rodiny, nech Vás Pán obdarí pokojom ! Jas a muzikalita sú dva z mnohých odtieňov mozaiky popisu Božieho narodenia. Tomáš z Celana v rozprávaní o slávení Božieho narodenia v Greccio, hovorí o noci, ktorá “sa stala jasná ako deň, úžasná pre ľudí aj zvieratá. ” V tú noc “prichádzajú zástupy ľudí, ocitajú sa nanovo pred tajomstvom s radosťou, ktorú nikdy predtým nezakúsili. Lesom znejú sviatočné chóry a skaly odpovedajú ozvenou. Bratia sa náhlia spievať Pánovi a celá noc sa rozoznieva radostnou chválou” (1Cel 85,6-9). Ako predstavitelia veľkej medzinárodnej františkánskej Rodiny, zatiaľ, čo už začíname vidieť Svetlo, ktoré prichádza zhora, ponúkame vám, rečou hudby, reflexiu nad krásnym znením Encykliky pápeža Františka Fratelli Tutti NOTOVÉ PÍSMO V H UDBE 1.1 Nová partit

Žiadne miestne bratstvo Františkánskeho svetského rádu nie je izolované, ale je súčasťou vyššieho celku a tvorí organickú jednotu s inými bratstvami, a to na úrovni regionálnej, národnej a medzinárodnej. Kapitula má v živote bratstva dôležité miesto a slávi sa raz ročne. Je to čas kedy tí, ktorí boli ustanovení na službu iným, hodnotia svoju činnosť za uplynulý rok. Kapitula slávená na regionálnej úrovni je tiež príležitosťou na vzájomné spoznávanie jednotlivých bratstiev, predkladanie ich problémov k spoločnému riešeniu, ale aj o plánoch a víziách smerovania celého regiónu.  Takýmto dňom bola pre bratov a sestry Stredoslovenského regiónu Stigmatizácie sv. Františka sobota 12. septembra 2020. Zástupcovia miestnych rád z jednotlivých bratstiev sa zišli v Banskej Bystrici a kapitulu zahájili svätou  omšou v Katedrále sv. Františka Xaverského, ktorú slúžil duchovný asistent br. Jozef Timko OFMCap. V homílii zdôraznil, že máme zodpovednosť jeden za druhého. Sme bratia a sestry a máme sa ve

Bratia a sestry sú spoluzodpovední za život bratstva, ku ktorému patria... Cit spoluzodpovednosti vyžaduje osobnú prítomnosť, svedectvo, modlitbu, aktívnu spoluprácu.... (Generálne konštitúcie OFS, článok 30) Tieto slová sú pre svetského františkána pomôckou ako aplikovať to, k čomu sa vo svojom stave zaviazal. V súčasnej situácii ale intenzívne vyvolávajú aj mnohé otázniky. Je toto v čase celosvetovej pandémie Covid-19 vôbec naplniteľné? Považujúc všetky doterajšie zavedené opatrenia za správne a nevyhnutné zároveň zápasíme s otázkou: je možné žiť bratstvo, aj keď sa osobne nestretávame? Je bratstvo, neustále posúvané len do duchovnej roviny, ozajstným bratstvom? Uspokojujeme sa s príslušnosťou k nejakej skupine? Nenahovárame si niečo? Sme ľudské bytosti. Potrebujeme vidieť, cítiť, vstupovať do dialógu s inými osobami. Izolácia nám može pomáhať budovať svoj osobný vzťah s Bohom, ale zároveň môže byť aj pascou individualizmu. Brat, či sestra vedľa nás sú lakmusovým papierikom našej lás

Na Turíce sa učeníci a všetky národy zhromaždili v Jeruzaleme, keďže bol sviatok. Tam zažili niečo, čo nikdy predtým. Nerozumeli čo to bolo, nevedeli, či to bolo niečo od Boha, alebo nie. Aj s nami sa niečo deje. Silne medzi nami niečo prechádza a nerozumieme, čo to je. Takúto pandémiu sme neočakávali a cítime strach, neistotu, sme prekvapení. Nevieme, či je to od Boha alebo nie a či je to pre náš život dobré, ale ak budeme hľadať odpoveď v evanjeliu, nájdeme ju. Boh osvieti temnoty našich sŕdc a naučí nás, že táto situácia je v poriadku a ako zapadá do Božieho poriadku. Boh nás prekvapí, dá nám aj také situácie, ktorým nerozumieme. Môžeme si myslieť, že niečo je dobré alebo zlé, ale môžeme si byť istí, že Boh o veciach rozmýšľa inak. Musíme sa pozerať na svet a na všetko, čo sa deje okolo nás vo svetle Božích plánov, vo svetle našej spásy. Odpoveď dostaneme, len keď sa pokúsime porozumieť dobrým správam. Na Turíce v Jeruzaleme ľudia rozumeli ohlasovaniu evanjelia. Boh umožnil ľuďom, a

Rím, 11. apríla 2020                                                                                                           Veľká noc – Biela sobota                                                                                                                                              "Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“  ( Lk 24,5 ) Moje drahé sestry a bratia na celom svete, nech Vám pán udelí svoj pokoj!   Tento list na Veľkú noc začínam hlavnou úlohou, ktorú sme dostali všetci, konkrétne ohlasovať dobrú správu.   „Kristus vstal! Aleluja“ ! Pre nás kresťanov je to jedno z najradostnejších období roka, pretože je to okamih, v ktorom môžeme zakúsiť, že život premohol smrť. Máme si to pripomenúť aj v týchto ťažkých časoch, keď mnoho našich sestier a bratov postihnutých rôznymi chorobami a prírodnými katastrofami ako je pandémia spôsobená  koronavírusom, zemetrasenia, lesné požiare, extrémne počasie, nezabúdajúc pri tom na ďalšie ťažkosti,ako je ekonomický kolaps v niektorýc

                                                                                                               Rím, 12.marec 2020 Drahé sestry a bratia po celom svete, nech vám Pán udelí svoj pokoj! Žijeme mimoriadne dni, týždne, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozhodnutia a mimoriadny postoj. Zatiaľ nevieme, čo je v Božích plánoch, čo môžeme využiť z tejto vážnej situácie, ale som si istý, že Boh pre nás pripravuje veľké prekvapenie. Počúvame správy zo všetkých kútov sveta o epidémii koronavírusu, ktorá sa šíri veľmi rýchlo. V niektorých častiach sveta je situácia skutočne vážna a zároveň nás znepokojuje, zatiaľ čo ostatné časti sú stále bez epidémii alebo sú len málo ovplyvnené. Keďže sme svetskí františkáni, žijúci vo svete, musíme verne plniť svoje povinnosti v rôznych okolnostiach života (porov. Regula OFS čl. 10). Dnes je to náročnejšie, pretože musíme veľa zanechať z našich pohodlných návykov a pozorne sa prispôsobiť novým okolnostiam. Solidarita a bratský život

Ľudovít Pobeha od detstva túžil stať sa kňazom, tak v auguste 1945 nastúpil do františkánskeho noviciátu a pokračoval v štúdiu na gymnáziu. Násilná likvidácia kláštorov známa ako Akcia K prišla práve v čase, keď sa pripravoval na maturitné skúšky. Františkánov komunisti odvliekli a internovali v kláštore v Hronskom Beňadiku, študentov však neskôr prepustili. Hoci Ľudovít Pobeha zmaturoval s vyznamenaním, nebol odporučený na štúdium na vysokej škole. Našiel si teda v Bratislav e prácu plánovača a štatistika v Ústredí ľudovej umeleckej výroby. Po prvom úspešnom roku v zamestnaní dostal odporúčanie na štúdium a nastúpil na Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej. Stále udržiaval kontakty s františkánmi, bol členom teologického krúžku a získaval doň známych, ktorí s ním boli v kláštore. Skupinke sa darilo na seba neupozorňovať, takže Ľudovít Pobeha v roku 1956 bez problémov ukončil štúdium. V kontakte s rehoľníkmi zostával aj potom, ako začal pracovať v hydrometeorolog

O ustanovení diakonov sa dozvedáme už zo Skutkov apoštolov: Dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: „Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch.  Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich.  My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova.“  (Sk 6,2-4) Výraz "diakon" znamená prisluhujúci a je to pomocník biskupov a kňazov.  Je to prvý stupeň posvätného stavu, stav služby. Udeľuje sa osobitným sviatostným úkonom, ktorý sa volá ordinácia (vysviacka).  Posvätná moc sa diakonom udeľuje vkladaním rúk biskupa a tento úkon je sviatosťou, lebo spôsobuje milosť.  Takáto milosť vstúpila do života nášho brata Jozefa Poláčka  25. januára 2020  n a sviatok Obrátenia svätého apoštola Pavla v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline vkladaním rúk a konsekračnou modlitbou žilinského biskupa Mons. Tomáša Gálisa. Spolu s ním bol za diakona vysvätený aj dru