Bratstvo v čase korony...
Bratia a sestry sú spoluzodpovední za život bratstva, ku ktorému patria... Cit spoluzodpovednosti vyžaduje osobnú prítomnosť, svedectvo, modlitbu, aktívnu spoluprácu.... (Generálne konštitúcie OFS, článok 30) Tieto slová sú pre svetského františkána pomôckou ako aplikovať to, k čomu sa vo svojom stave zaviazal. V súčasnej situácii ale intenzívne vyvolávajú aj mnohé otázniky. Je toto v čase celosvetovej pandémie Covid-19 vôbec naplniteľné? Považujúc všetky doterajšie zavedené opatrenia za správne a nevyhnutné zároveň zápasíme s otázkou: je možné žiť bratstvo, aj keď sa osobne nestretávame? Je bratstvo, neustále posúvané len do duchovnej roviny, ozajstným bratstvom? Uspokojujeme sa s príslušnosťou k nejakej skupine? Nenahovárame si niečo? Sme ľudské bytosti. Potrebujeme vidieť, cítiť, vstupovať do dialógu s inými osobami. Izolácia nám može pomáhať budovať svoj osobný vzťah s Bohom, ale zároveň môže byť aj pascou individualizmu. Brat, či sestra vedľa nás sú lakmusovým papierikom našej lás