Deväťdesiatka brata Ľudovíta

Ľudovít Pobeha od detstva túžil stať sa kňazom, tak v auguste 1945 nastúpil do františkánskeho noviciátu a pokračoval v štúdiu na gymnáziu. Násilná likvidácia kláštorov známa ako Akcia K prišla práve v čase, keď sa pripravoval na maturitné skúšky. Františkánov komunisti odvliekli a internovali v kláštore v Hronskom Beňadiku, študentov však neskôr prepustili.

Hoci Ľudovít Pobeha zmaturoval s vyznamenaním, nebol odporučený na štúdium na vysokej škole. Našiel si teda v Bratislave prácu plánovača a štatistika v Ústredí ľudovej umeleckej výroby. Po prvom úspešnom roku v zamestnaní dostal odporúčanie na štúdium a nastúpil na Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej. Stále udržiaval kontakty s františkánmi, bol členom teologického krúžku a získaval doň známych, ktorí s ním boli v kláštore. Skupinke sa darilo na seba neupozorňovať, takže Ľudovít Pobeha v roku 1956 bez problémov ukončil štúdium. V kontakte s rehoľníkmi zostával aj potom, ako začal pracovať v hydrometeorologickom ústave.

Začiatkom septembra 1958 bola zatknutá sestra Ľudovíta Pobehu Helena, ktorá bola aktívnou členkou Tretieho rádu františkánov - režim ju odsúdil za rozvracanie republiky na dva roky nepodmienečne. Krátko nato bol zatknutý aj jej brat.

Ľudovít Pobeha sa dostal do väzenia priamo z pracoviska krátko pred Vianocami 1958. Zažil samotku aj nasadenie spoluväzňa, ktorý na neho mal donášať - napokon si ho však získal a mohli sa rozprávať o náboženských veciach. Za účasť a vedenie ilegálneho teologického krúžku, teda za "podvracanie republiky" bol Ľudovít Pobeha odsúdený na tri a pol roka väzenia - paradoxne, odsúdila ho sudkyňa, ktorú si pamätal ako veriacu študentku. Vo väzení pracoval v projekčných ateliéroch, čiže ostal pri svojom odbore, aj s pomocou ďalších väzňov sa venoval sa náboženskému životu a učil sa po maďarsky.

Ľudovít Pobeha mal však aj šťastie - totalitné úrady sa nikdy nedozvedeli o tom, že v byte, v ktorom býval so svojím kolegom, nechávali prenocovať tých, ktorí sa chystali utiecť za hranice.

Na slobodu sa Ľudovít Pobeha dostal po amnestii roku 1960, keď mal odsedených sedemnásť mesiacov. Najskôr pracoval ako robotník, no po zdravotných problémoch nemohol vykonávať fyzicky náročnú prácu a napokon sa vrátil k hydrometeorológii. Následky väzenia nepociťoval, pretože stále našiel niekoho, kto mu pomohol.

Ľudovít Pobeha oslávil 5. februára 2020 svoje 90. narodeniny. Veľa zdravia a všetko najlepšie!

Zdroj: Uväznený človek, slobodná viera - Príbeh Ľudovíta Pobehu, práca Veroniky Kašovej, Alexandry Melušovej a Dávida Daubnera pre projekt Nenápadní hrdinovia
Foto: Peter Sandtner, Konfederácia politických väzňov Slovenska

O Ľudovítovej sestre Helene bol tiež publikovaný článok v Denníku Postoj, ktorý si môžete prečítať na tomto linku . 

O ďalšom našom bratovi Jozefovi Širancovi bol publikovaný článok v časopise .týždeň, ktorý si môžete si prečítať na tomto linku .