“Nikdy na ňu nezabudneme…”

svätý Pavol VI. a Manuela Mattioli

MANUELA MATTIOLI

Pri príležitosti 30. výročia jej odchodu 

"Nikdy na ňu nezabudneme"

„Nikdy na ňu nezabudneme": takto dojímavo sa vyjadrila sestra Emanuela De Nunzio, generálna ministerka Františkánskeho svetského rádu (1990 - 2002) v kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie na Via Veneto (Rím) pri svätej omši venovanej pamiatke Manuely, tridsiaty deň po jej úmrtí.

Tridsať rokov po jej smrti, 3. novembra 2022, máme potrebu si pripomenúť, že ako laickí františkáni nezabúdame na tú ktorá, inšpirovaná svätým Františkom, urobila zo svojho života nepretržitú, veľkodušnú službu, pričom zároveň prijímala rôzne povinnosti s najlepším možným postojom. Bola prvou generálnou ministerkou Františkánskeho svetského rádu. Jej dynamické vedenie dalo celému rádu novú filozofiu a umožnilo mu prekonať všeobecnú krízu cirkevných inštitúcií, vďaka čomu došlo k obnove a k vytvoreniu univerzálnej vízie pre celý rád, s novými perspektívami do budúcnosti.

Počas všetkých týchto rokov si overujeme svedectvá mnohých, ktorí ju poznali a ktorí si ju zachovali veľmi jasne vo svojej pamäti. Bola to žena, ktorá v každom, s kým sa stretla, zanechala stopu bratstva. Spomínajú si na ňu ako na človeka, ktorý nevynechal príležitosť zblížiť sa s bratom alebo sestrou bez toho, aby existovali jazykové, rasové, alebo iné spoločenské bariéry. Pristupovala ku každému, kto sa stal v danom okamihu jej blížnym, s láskavosťou a nehou, s náklonnosťou a blízkosťou. Mnohí aj dnes môžu dosvedčiť, že pocítili jej blízkosť v bolesti, alebo vo chvíľach radosti.

Naplno žila Regulu OFS, na ktorej vytvorení participovala s veľkým úsilím a odvahou. Môžeme potvrdiť, že praktizovala to, čo čítame v 13. bode Reguly: „Ako Otec vidí v každom človeku črty svojho Syna, prvorodeného v množstve bratov, tak nech svetskí františkáni prijmu všetkých ľudí v pokornom a láskavom duchu ako dar Pána a obraz Krista“.

Môžeme potvrdiť, že bola prozreteľnou ženou, ktorá viedla v takých ťažkých časoch početné sekulárne hnutie v Cirkvi. Dnes, keď toľko hovoríme o postavení žien v Cirkvi, máme v Manuele príklad služby, zodpovednosti vo vysokých cirkevných orgánoch a zároveň v zostávaní na svojom mieste, pričom si vždy zachovala vlastnú láskavosť a jednoduchosť františkánskej ženy. Manuela nás naučila mnohým veciam svojím presvedčivým a charizmatickým slovom, ale predovšetkým svojím životným svedectvom počas svojej choroby a smrti.

Toto 30. výročie odchodu našej sestry Manuely Mattioli do Otcovho domu je novou príležitosťou pre mnohých bratov a sestry, ktorí ju nepoznali, aby spoznali jej dedičstvo na základe ktorého OFS za posledných 44 rokov dokázalo reagovať na výzvy Cirkvi v týchto storočiach.

V jednom zo svojich posledných článkov uverejnených v časopise "Ideales Seraficos"3, rozpráva o svojej skúsenosti z návštevy hory Alvernia, keď oslavovala 30 rokov svojej profesie v OFS. Z tejto láskyplnej hory rozpráva o zmysle svojho povolania a hovorí nám: „Nedávno som vystúpila na horu Mount Alvernia. Chcela som si tam pripomenúť tridsať rokov môjho terciárskeho života, konfrontovať sa s mojím františkánskym nasledovaním, ponoriť sa do milosti a radosti prijatého povolania". Niet pochýb o tom, že táto milosť bola silou, ktorá ju sprevádzala až do záveru života. S veľkým pokojom prekonala utrpenia posledných dvoch rokov svojho krátkeho života (zomrela vo veku 56 rokov). Ako povedala jedna z jej najbližších priateliek María Pía Barontini (OFS - Taliansko a členka prvej Medzinárodnej rady spolu s Manuelou), Manuela opakovane hovorila, že obetovala svoje utrpenie za všetkých bratov rádu, najmä za medzinárodné predsedníctvo a za generálneho ministra. 

 Chceme navrhnúť všetkým bratom a sestrám nášho OFS, aby, ako povedala naša sestra Emanuela De Nunzio vo svojom prejave prvý mesiac po Manuelinej smrti, sme na ňu nezabudli, zato, čo dala františkánskej rodine, rádu a každému z nás. Nikdy na ňu nezabudneme, na jej spravodlivý život a jej svedectvo. Neúnavné svedectvo života a viery: spravodlivé svedectvo vďačnosti, počas celého utrpenia, ktorému musela na konci svojho života čeliť... odpoveď daná za hranicami života, bez výhrad, ÁNO vo všetkých jeho prejavoch. Svedectvo jej oddanosti rádu, záväzku, ktorý tiež žila bez obmedzení, bez výhrad, až do obetovania sa, až do posledného dychu. Taká bola Manuela pre nás a ona musí pokračovať s nami.

Pokoj a dobro

Organizačný výbor pre pripomenutie si 30. výročia (+1992-2022) úmrtia Manuely Mattioli, OFS (prvá generálna ministerka OFS)