Výsledkom obrátenia je šťastie...






PRÍHOVOR JEHO SVÄTOSTI PÁPEŽA FRANTIŠKA ÚČASTNÍKOM GENERÁLNEJ KAPITULY

FRANTIŠKÁNSKEHO SVETSKÉHO RÁDU

Klementínska sála

Pondelok, 15. november 2021

Drahí bratia a sestry Františkánskeho svetského rádu, dobrý deň!

Pozdravujem vás slovami, ktoré svätý František adresoval tým, ktorých stretával cestou: „Nech ti Pán dá svoj pokoj!“ Som rád, že vás môžem privítať pri príležitosti vašej generálnej kapituly. V tejto súvislosti by som rád chcel pripomenúť niektoré prvky, ktoré sú vlastné vášmu povolaniu a poslaniu.

Vaše povolanie sa rodí z univerzálneho volania k svätosti. Katechizmus Katolíckej cirkvi nám pripomína, že „Laici majú účasť na Kristovom kňazstve: stále viac zjednotení s ním rozvíjajú milosť krstu a birmovania vo všetkých rozmeroch osobného, rodinného, spoločenského a cirkevného života, a tak uskutočňujú povolanie k svätosti určené všetkým pokrsteným.“ Táto svätosť, ku ktorej ste povolaní ako svetskí františkáni, ako to od vás žiadajú Generálne konštitúcie a Regula schválená svätým Pavlom VI., zahŕňa obrátenie srdca, priťahovaného, ovládnutého a premeneného Jediným Svätým, ktorý je „dobro, všetko dobro, najvyššie dobro,“ (svätý František, Chvály Najvyššieho Boha). Toto je to, čo vás robí pravými „kajúcnikmi“. Svätý František vo svojom Liste všetkým veriacim predstavuje „konanie pokánia“ ako cestu obrátenia, cestu kresťanského života, záväzok konať vôľu a skutky nebeského Otca.

Vo svojom Testamente opisuje svoj vlastný proces obrátenia týmito slovami, ktoré dobre poznáte: ​​„Pán dal mne, bratovi Františkovi, že som takto začal konať pokánie: kým som bol v hriechoch, zdalo sa mi príliš trpké, čo i len pozrieť na malomocných. Sám Pán ma medzi nich zaviedol a ja som im preukázal milosrdenstvo. Keď som od nich odchádzal, to, čo sa mi zdalo trpké, premenilo sa mi na sladkosť duše a tela. Potom som trochu porozmýšľal a opustil som svet“... (1-3)

Proces obrátenia je takýto: Boh preberá iniciatívu: „Pán mi dal, aby som začal konať pokánie“. Boh vedie kajúcnika na miesta, kam by nikdy nechcel ísť: „Boh ma priviedol medzi nich, malomocných“. Kajúcnik odpovedá prijatím služby druhým a tým, že im preukazuje milosrdenstvo. A výsledkom je šťastie: „to, čo sa mi zdalo trpké, premenilo sa mi na sladkosť duše a tela“. To je presne cesta obrátenia Františka.

Toto, drahí bratia a sestry, vás vyzývam, aby ste dosiahli vo svojich životoch a vo svojom poslaní. A prosím, nezamieňajme si „konanie pokánia“ so „skutkami pokánia“. Pôst, almužna, umŕtvovanie – to sú dôsledky rozhodnutia otvoriť svoje srdce Bohu. Otvorte svoje srdcia Bohu! Otvorte svoje srdce Kristovi, žijúcemu medzi obyčajnými ľuďmi, spôsobom svätého Františka. Tak ako bol František „zrkadlom Krista“, nech sa aj vy stanete „zrkadlami Krista“.

Ste muži a ženy, ktorí sa zaviazali žiť vo svete podľa františkánskej charizmy. A charizma v podstate spočíva v zachovávaní svätého evanjelia nášho Pána Ježiša Krista. Povolaním svetského františkána je žiť evanjelium vo svete v štýle Poverello, sine glossa; prijať evanjelium ako „formu a pravidlo“ života. Vyzývam vás k objatiu evanjelia, ako objímate Ježiša. Nechajte evanjelium, teda samotného Ježiša, formovať váš život. Tak sa stanú chudoba, duchovná malosť a jednoduchosť vašimi rozlišovacími znakmi pred všetkými.

S touto vašou františkánskou a svetskou identitou ste súčasťou vyslanej Cirkvi. Vaše obľúbené miesto má byť uprostred ľudí, a tam, ako laici – v celibáte alebo manželstve – kňazi a biskupi, každý podľa svojho špecifického povolania máte vydávať svedectvo o Ježišovi jednoduchým životom, bez predstierania, vždy ochotní nasledovať chudobného a ukrižovaného Krista, ako to robil sv. František a toľko mužov a žien vášho Rádu.

Povzbudzujem aj vás, aby ste išli von na periférie, existenčné periférie dneška a tam umožnili hlásať slovo evanjelia. Nezabúdajte na chudobných, ktorí sú telom Krista: ste povolaní ohlasovať dobrú zvesť (porov. Lk 4, 18), ako medzi inými aj svätá Alžbeta Uhorská, vaša patrónka. A tak ako sa „bratstvá kajúcnikov“ včerajška vyznačovali zakladaním nemocníc, lekární, vývarovní a ďalších diel skutočnej sociálnej lásky, tak vás dnes Duch posiela, aby ste prejavovali rovnakú dobročinnosť s kreativitou, ktorú si vyžadujú nové formy chudoby.

Nech je váš svetský život naplnený blízkosťou, súcitom a nežnosťou. A nech ste ľuďmi nádeje, odhodlaní ju žiť a tiež ju „zaisťovať“ a premieňať v konkrétnych každodenných situáciách, v medziľudských vzťahoch, sociálnych a politických väzbách; k rozvíjaniu nádeje v zajtrajšok a zmiernení bolestí dneška.

A drahí bratia a sestry, vy ste povolaní žiť toto v bratstve, uvedomujúc si, že ste súčasťou veľkej františkánskej rodiny. V tejto súvislosti vám pripomínam Františkovu túžbu, aby celá rodina zostala jednotná, určite s ohľadom na rôznorodosť a autonómiu jej rôznych zložiek a tiež každého člena. Ale vždy v živom vzájomnom spoločenstve, aby sme spolu snívali o svete, v ktorom sme všetci, a všetci cítime, že sme bratia a spoločne pracujeme na jeho budovaní (porov. Encyklika Fratelli tutti, 8): muži a ženy, ktorí bojujú za spravodlivosť, pracujú na integrálnej ekológii, spolupracujú na misijných projektoch a stanú sa remeselníkmi pokoja a svedkami evanjeliových blahoslavenstiev.

Takto sme začali s cestou obrátenia a potom i so všetkými návrhmi nesúc ovocie, ktoré vychádza zo srdca spojeného s Pánom a milujúceho chudobu. Nech vás na vašej ceste sprevádza svätý František a všetci svätí františkánskej rodiny. Nech vás žehná Pán a nech vás chráni Panna Mária, „Matka tvoriaca Cirkev“. A prosím nezabudnite sa za mňa modliť.

Ďakujem.


zdroj: časopis Františkánska rodina 4/2021

preložila: Lucia Spodniaková

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Cammino di Francesco - pešia púť 1. časť - Rietske údolie

Sviatok svätého Františka

Greccio, miesto prvých jasličiek