Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky...
Začiatok tohto liturgického obdobia bol však pre nás spojený aj s iným príchodom, a to dvoch zástupcov z Medzinárodnej rady OFS. Attilio Galimberti z bratstva OFS Milano (horný rad druhý zľava) a medzinárodný duchovný asistent fr. Alfred Parambakathu OFMConv (spodný rad vľavo) sa stretli s členmi Národnej rady a duchovnými asistentmi na spoločných rokovaniach už v piatok 30. novembra. Deň bol oživený návštevou ateliéru známeho žilinského maliara a reštaurátora Stana Lajdu, ktorý predstavil svoju desaťročnú prácu na rekonštrukcii obrazu Posledná večera od renesančného maliara Leonarda da Vinci. Zároveň pracuje aj na knihe o tomto obraze, ktorá by mala byť vydaná v roku 2019 pri príležitosti 500-tého výročia Leonardovej smrti.
V sobotu 1. decembra prebehlo stretnutie so zástupcami regiónov a miestnych bratstiev spojené so slávením svätej omše. Poobede nasledovala prednáška na tému Františkánska mládež. Naše štatistiky jasne ukazujú, že Františkánsky svetský rád na Slovensku je v kríze. Až 71% členov je vo veku nad 66 rokov, priemerný vek členov je 65 rokov. V úvode prednášky zaznela otázka na zamyslenie pre všetkých prítomných: "Kde bude OFS na Slovensku za desať rokov?" Už predchádzajúca vizitácia spred piatich rokov končila výzvou, že je potrebné, ba až existenciálne nutné myslieť na mladých a na nové povolania do OFS. V každom bratstve sa treba pýtať seba a navzájom diskutovať o tom, čo sme schopní a hlavne ochotní ponúknuť. Našou úlohou ako spoločenstva, tak aj jednotlivcov je byť nablízku mladým záujemcom o františkánsku spiritualitu, ale každý z nich musí mať slobodu vybrať si svoju cestu. Toto úsilie je je potrebné, i keď nakoniec niektorí uchádzači do rádu aj tak nevstúpia. Br. Attilio zdôraznil, že každý z nás má byť predovšetkým tým, kým je - svetským františkánom. Boh nás nepovolal medzi Menších bratov, ani medzi kontemplatívne sestry, ale sme povolaní vydávať svedectvo života nenápadne, v každodennej všednosti, bez habitu a často nepoznaní medzi ľuďmi vo svete. Je to povolanie, na ktoré by mal byť každý svetský františkán v pozitívnom zmysle "hrdý". Len vtedy s dostatočnou dávkou fantázie a kreativity budeme oslovujúci aj pre druhých.
Pápež František hovorí: "Každé povolanie v cirkvi má svoj pôvod v spolucítiacom pohľade Ježiša." Je to Boh, ktorý povoláva človeka. On koná svoje dielo. Nám však zaznieva Jánova výzva na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky... aby Ten, ktorý začal dobré dielo, ho aj sám dokončil.
„Každé
povolanie v Cirkvi má svoj pôvod v spolucítiacom pohľade Ježiša.
Obrátenie a povolanie sú ako dve strany jednej mince a po celý život
misionárskeho učeníka sa na seba neustále odvolávajú.
„Každé
povolanie v Cirkvi má svoj pôvod v spolucítiacom pohľade Ježiša.
Obrátenie a povolanie sú ako dve strany jednej mince a po celý život
misionárskeho učeníka sa na seba neustále odvolávajú.
„Každé
povolanie v Cirkvi má svoj pôvod v spolucítiacom pohľade Ježiša.
Obrátenie a povolanie sú ako dve strany jednej mince a po celý život
misionárskeho učeníka sa na seba neustále odvolávajú.“ Ako ďalej pápež v
posolstve uvádza, Boh povoláva prostredníctvom spoločenstva a práve
táto „cirkevná dynamika povolania je protilátkou na ľahostajnosť a
individualizmus“.
„Každé
povolanie v Cirkvi má svoj pôvod v spolucítiacom pohľade Ježiša.
Obrátenie a povolanie sú ako dve strany jednej mince a po celý život
misionárskeho učeníka sa na seba neustále odvolávajú.“ Ako ďalej pápež v
posolstve uvádza, Boh povoláva prostredníctvom spoločenstva a práve
táto „cirkevná dynamika povolania je protilátkou na ľahostajnosť a
individualizmus“.
„Každé
povolanie v Cirkvi má svoj pôvod v spolucítiacom pohľade Ježiša.
Obrátenie a povolanie sú ako dve strany jednej mince a po celý život
misionárskeho učeníka sa na seba neustále odvolávajú.“ Ako ďalej pápež v
posolstve uvádza, Boh povoláva prostredníctvom spoločenstva a práve
táto „cirkevná dynamika povolania je protilátkou na ľahostajnosť a
individualizmus“.
