List generálneho ministra OFS

                                                                                                                 Rím, 24. december 2018

Moje drahé sestry a bratia vo sv. Františkovi,

nech vám Pán udelí svoj pokoj!

„Deň radosti sa priblížil, nadišiel čas jasania“.

Áno, deň radosti sa priblížil a je čas radovať sa a vzdávať vďaky. Boh prišiel medzi nás, Boh povedal „áno“ človeku. Toto „áno“ prišlo takmer neznáme, neuveriteľným spôsobom; „tieto veci si skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým“ (porov. Mt 11.25). Áno, vidíme to vo sv. Františkovi a vidíme to aj dnes, že tajomstvo Vianoc je skryté múdrym a zjavené maličkým.

Veľké veci sa rodia v tichu. Keď žijeme toto adventné obdobie, čakanie na príchod Pána a slávenie príchodu nášho Pána Ježiša Krista na svet na Vianoce, často zažívame hluk a zvuky sveta, ktoré sú ďaleko od ticha maštale/jaskyne v Betleheme. Len pár ľudí vedelo o tom, čo sa v týchto dňoch stalo, a preto mali radosť z veľkého Božieho činu: „prišla plnosť času“ (Gal 4.4).

Vianoce musíme tiež prežívať s dnešnými skúsenosťami: žijeme v plnosti času. Kristus prišiel a zostal medzi nami. Nie je ľahké žiť tento veľký dar a dnes sa opäť zdá, že len málo ľudí vie, čo tento dar, ktorý oslavujeme skutočne znamená. Niekedy dokonca aj my sami na to zabúdame uprostred nášho uponáhľaného života a snažíme sa pripraviť všetko pre slávnosť, pripraviť veci, ktoré by sme chceli, aby boli znakom našej lásky jeden k druhému. Zabudneme na ticho Betlehema, ktoré je nevyhnutné na oslavu vtelenia Božieho slova. Betlehemské ticho je veľkým súperom hlučnému svetu - rebelstvu, nepokojom, tvrdeniam, vojnám, bojom vo všetkých oblastiach našej spoločnosti a dokonca aj v Cirkvi! Máme veľké obavy z toho, čo sa deje okolo nás a berie nám našu pozornosť, náš čas a berie si aj našu moc.

Ale toto je čas plesania! Preto ďakujem Pánovi, nášmu Bohu za všetko dobré, čo nám dal počas tohto roka a pozývam vás všetkých, aby ste žili v tomto čase jasania s plným vedomím prítomnosti Boha medzi nami. Pozývam vás všetkých na obnovenie nášho rozhodnutia žiť plnosť nášho povolania a snažiť sa mocnejšie a intenzívnejšie žiť takú svätosť, ku ktorej nás Boh pozval.

“Veľakrát máme pokušenie myslieť si, že svätosť je rezervovaná len tým, ktorí majú možnosť držať si odstup od bežných zamestnaní, aby venovali veľa času modlitbe. Nie je to tak. Všetci sme povolaní byť svätými tak, že budeme žiť s láskou a ponúkať vlastné svedectvo v zamestnaniach všedného dňa, tam, kde sa každý nachádza. Si zasvätená alebo zasvätený? Buď svätý(á) tak, že s radosťou prežívaš tvoje zasvätenie. Žiješ v manželstve? Buď svätý(á) tak, že miluješ a staráš sa o svojho manžela a o svoju manželku, ako Kristus o Cirkev. Si robotník? Buď svätý tak, že poctivo a kompetentne konáš svoju prácu v službe bratom. Si rodič alebo starý rodič? Buď svätý tak, že trpezlivo učíš deti nasledovať Ježiša. Máš autoritu? Buď svätý tak, že sa zasadzuješ za spoločné dobro a vzdávaš sa osobných záujmov“. (Apoštolská exhortácia Svätého Otca Františka, Gaudete et exsultate – O povolaní k svätosti v súčasnom svete; bod. 14)

Na Vianoce je táto výzva ku svätosti silnejšia. Silnejšia nie preto, že nás Boh volá hlasnejšie, ale preto, že budeme mať čas s tichšími chvíľami. Sme viac ochotní objaviť Boží zázrak a uvažovať o tom v tichosti. Povzbudzujem vás slovami Thomasa Mertona, ktorý zomrel pred 50 rokmi, ale jeho učenie je pre nás stále silnou pozvánkou:

„Deň musí mať svoju hodinu, kedy človek, ktorý si robí plány, na svoje plány zabúda a koná ako by žiadne nemal. Deň musí mať svoju hodinu, kedy človek, ktorý musí hovoriť, zamĺkne. A jeho hlava už neprichádza s nápadmi a on sa pýta sám seba: k čomu boli? Musí byť hodina, kedy človek modlitby pristupuje k modlitbe, ako by sa modlil prvýkrát v živote, kedy človek predsavzatia odloží stranou, akoby všetky padli a poznáva inú múdrosť: rozdiel slnka od mesiaca, hviezd od tmy, more od súše a nočnej oblohy od kopca“. ( Thomas Merton, Žiadny človek nie je ostrov; preklad prevzatý z českého prekladu knihy str. 138-138; ISBN 80-85929-04-X;http://www.jozefmiko.sk/50-univerzita-identity/knihy/04-krest-mystika/merton-zadny-clovek-neni-ostrov/img00003.htm )

Toto je ticho, ktoré nám umožňuje sláviť sviatky Vianoc v hĺbke ich dôležitosti a významu. Boh povedal „áno“ všetkým mužom a ženám a toto „áno“ je bezpodmienečné. Mária povedala „áno“ Bohu a jej „áno“ je bezpodmienečné. Je to dobrý a správny prístup k tomu, aby sme vykročili na cestu ku svätosti a opakovali si toto „áno“ bezpodmienečne. Povedať „áno“ Bohu: nielen s našimi modlitbami, ale aj s našimi skutkami. Povedať „áno“ Bohu znamená tiež hľadať jeho vôľu, konať jeho vôľu. A áno, toto nám prinesie nový život aj do našich bratstiev.

Povedať „áno“ sám sebe: v prijatí seba ako Boží dar svetu, mojej rodine, svojim milovaným a áno, dokonca aj mne samému. Život je darom Boha a musíme povedať „áno“ nášmu životu. Musíme ho s radosťou prijať spolu so všetkou našou slabosťou, krehkosťou, ťažkosťami, pretože to patrí Bohu. To sú pravé Vianoce, ktoré nám ukazujú nesmiernu hodnotu života bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. A áno, toto nám prinesie nový život aj do našich bratstiev.

Pre nás, svetských františkánov, sestry a bratov, táto tichá oslava Vianoc znamená plnosť času, čas plesania. Vždy musíme hľadať to, čo je prvé a ticho bolo vždy prvé. Svet bol vytvorený v tichosti. Kristus prišiel ticho. Aj svätý František sa stretol s Bohom najprv v tichu, vo väzení, v kostole sv. Damiána, v prírode, v samote.

Využime toto sviatočné obdobie Vianoc s plesaním, ktoré sa narodilo v tichu a v modlitbe. Buďme si vedomí toho, že prišla plnosť času. Priblížme sa k Bohu, k svojmu blížnemu, a teda aj k nám samým. Buďme viac odhodlaní stať sa svätými a majme väčšiu odhodlanosť vkladať vtelené Slovo Božie do stredobodu našich bratstiev - miestnych, regionálnych, národných a dokonca aj medzinárodného. Podeľme sa so skúsenosťou sv. Angely z Foligno: Vtelenie nám uskutočnilo dve veci. Prvou je, že nás naplnilo láskou. Druhou je to, že nám dáva istotu našej spásy. (voľný preklad)

“Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem; vždy, v každej svojej modlitbe, keď s radosťou prosím za vás všetkých, za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša. A právom si to myslím o vás všetkých, veď vás v srdci nosím….” (Flp 1.3-7).

Všetkým vám želám požehnané Vianoce, aby ste mohli zažiť Božie ticho, v ktorom sa stala najväčšia vec: A Božie Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.

Váš brat a minister

Tibor Kauser

Generálny minister CIOFS