Hľadanie duchovného domova...



Počas letných prázdnin sa naše bratstvo aktívne nestretáva. Ale keďže slávnosť Panny Márie Anjelskej (ľudovo nazývaný aj Porciunkula - slávený 2. augusta) je vo františkánskej rodine veľkým sviatkom, rozhodli sme sa nasledujúcu voľnú sobotu stráviť v bratskom spoločenstve aj s dvoma bratmi kapucínmi Gabrielom a Leopoldom u Majky v Turí pri varení výborného gulášu. 

Serafínsky otec František vo svojej mimoriadnej láske k najsvätejšej Panne osobitnú starostlivosť venoval kostolíku, ktorý je známy pod menom "Svätej Márie Anjelskej" alebo "Porciunkula". Tam položil šťastný základ rádu Menších bratov, tam pripravil počiatok rádu Klarisiek a tam aj šťastne zakončil svoju pozemskú púť. Ako sa zachovalo ústnym podaním, v tomto kostolíku náš svätý otec František dostal od pápeža odpustky, ktoré sa potom rozšírili na mnohé ďalšie kostoly. 
František veril, že Božím vyvoleným sa Božia milosť udeľuje na každom mieste, ale predsa len bol presvedčený, že toto miesto - kostolík Panny Márie Anjelskej - je bohatšie obdarené milosťou a že ho častejšie navštevujú najvyšší duchovia. Preto často hovorieval bratom: "Kto sa tu bude modliť skrúšeným srdcom, dostane to, o čo bude prosiť. Kto sa však tu dopustí urážky, bude tvrdšie potrestaný. Preto synovia moji, majte toto miesto v najväčšej úcte, lebo ono je Božím príbytkom a z celého srdca s plesaním vyznávajte a zvelebujte Boha." (Zo spisov brata Tomáša z Celana) (Serafínsky svet 8/1993)

Pre františkánov Porciunkula  teda nie je len obyčajným kostolíkom, ale predovšetkým duchovným domovom. My svetskí františkáni síce nežijeme spoločne pod jednou strechou, ale radujeme sa z každej spoločne prežitej chvíle v bratskej vzájomnosti. "...lebo Božie kráľovstvo je medzi vami (alt. vo vás)"( Lk 17,21)





Obľúbené príspevky z tohto blogu

Cammino di Francesco - pešia púť 1. časť - Rietske údolie

Voňať človečinou…