“Strácať čas" pre Boha...
Duchovné obnovy sú vedené regionálnym duchovným asistentom br. Jozefom Timkom OFMCap a prebiehajú približne v štvrťročných intervaloch. Miestom strenutia sa ako zvyčajne stal kláštor bratov kapucínov v Žiline s priľahlými priestormi pastoračného centra Fidélio.
O deviatej hodine sme sa zhromaždili v kostole Obrátenia svätého Pavla v Žiline a duchovnú obnovu sme začali svätou omšou.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná. (J 16, 23b-24).
Slová evanjelia tohto dňa naznačovali aj obsah prednášky, ktorá nasledovala po skončení liturgie.
Po úvodnom privítaní a pripomenutí si predchádzajúcich stretnutí, sme sa spoločne zamýšľali nad témou modlitba a hľadanie Božej vôle. Brat Jozef Timko nám v prednáške priblížil svätého Františka, ktorý sa prostredníctvom afektívnej modlitby postupne učí vo všetkom hľadať Boha a chváliť ho
napriek prežívanému utrpeniu a bolesti. Preto aj my, podľa vzoru nášho serafínskeho otca, ak cítime, že sme milovaní Bohom, je nevyhnutné mu v modlitbe túto lásku odovzdávať naspäť. Modlitba je predovšetkým darom a čakaním na milovanú Osobu. Je však potrebné otvoriť Bohu svoje srdce a dať seba k dispozícii. Zdôraznil, že je síce dobré v modlitbe prosiť a ďakovať, ale najvyšším stupňom modlitby je kľaňanie sa Bohu. Je to uznanie, že On je Pánom vo všetkom. Cieľom modlitby príhovoru nemá byť “užitočnosť”, ale hľadanie Božej vôle a túžba stotožniť sa s ňou. Prosby sú “len” druhoradý cieľ, lebo inak sa Boh pre nás stáva prostriedkom na dosiahnutie našich túžob. Modlitba je teda absolútne strácanie času pre Boha a predovšetkým strácaním seba samého, ktoré je premieňané Ježišom. Preto je potrebné našu modlitbu a jej úmysel neustále očisťovať, aby bol vo všetkom oslávený Boh.
Po prvej časti prednášky nasledovala prestávka na občerstvenie alebo na krátku meditáciu v tichosti. Následne sme hovorili o veľkosti a dôstojnosti človeka. Sv. František v Napomenutí č.5. hovorí: “Všimni si, človeče, aké vznešené postavenie ti určil Pán Boh, lebo ťa stvoril a stvárnil na obraz svojho premilého Syna podľa tela a na jeho podobu podľa ducha.“
Preto podľa Františka telo a duch nie sú v protiklade, ale majú byť v jednote. Aj my svetskí františkáni, máme byť bratmi a sestrami pokánia, ktoré tento svet potrebuje znovu objaviť a oživiť. Pokánie však nemá byť len telesnou askézou, ale predovšetkým návratom k láske. Pokánia sa nemáme vzdávať, ale je potrebné ho usmerniť, aby cez uvedomenie si vlastného hriechu bolo prostriedkom, ako znovu nadobudnúť stratenú jednotu s Bohom.
Po skončení prednášky nasledovala modlitba napoludnie a obedňajšia prestávka. Stretnutie sme zavŕšili vzájomným zdieľaním a diskusiou k prednášanej téme spojenou s otázkami, na ktoré br. Jozef veľmi ochotne odpovedal.
Svätý Leopold Mandič, ktorého liturgickú spomienku sme si v tento deň pripomínali, sa vraj modlilgestom prázdnych dlaní. Týmto spôsobom chcel vyjadriť: „Vidíš, Pane, ja nie som schopný pomôcť tomu, ktorý pri mne kľačí. Ja mu nemôžem nič dať. Naplň tieto ruky svojou milosťou...“
