Ako si Pán Boh postavil betlehem ...

Tohtoročný advent ubehol veľmi rýchlo. Posledná adventná nedeľa bola zároveň aj Štedrým dňom. 
V túžbe vytvoriť si v srdci priestor, aby sa v ňom mohol opäť narodiť Ježiš, sme sa viacerí zišli v sobotu 16. decembra v Sirotári na predvianočné upratovanie aj toho vonkajšieho chrámu, ktorý tak radi navštevujeme.
Zmes ľudí z rôznych spoločenstiev, aj nadšení jednotlivci ochotní obetovať voľný čas, prispeli svojou troškou k tomu, že kostol a priľahlé priestory kláštora, určené na stretávanie spoločenistiev, sa opäť zaskveli čistotou.
“V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu (Lk 10,7)”
Keďže ako správni terciári máme žiť evanjelium, zobrali sme túto výzvu vážne. Na obed nás už čakala pizza, teplý čaj alebo kávička. Naša bývalá ministerka Majka Gašicová spoločne s formátorom Miškom Šeríkom sa za ten čas podujali na varenie kapustnice pre dobrovoľníkov a blízkych spolupracovníkov bratov kapucínov, ktoré bolo naplánované na večer. Popoludnie sme strávili výzdobou Fidelka, aby to tam ešte viac voňalo vianocami.
Okolo 18- tej hodiny sa začali trúsiť prví stravníci. No neostali sme len pri obyčajnom jedle. Sestra Jarka Turiaková sa ponúkla, že zahrá a zaspieva vianočné koledy a Mirka Jurčová a brat Palko - kapucín sa k nej radi pridali spevom aj hrou na flautu a klavír.
Bohu vďaka za spoločne strávený čas v radostnej atmosfére očakávania narodenia nášho Pána.
Ako môžeme čítať v jednej krásnej knižke:

“Vánoce, to není nějaké výročí, ani památka. Také to nejsou jen city. Je to den, kdy Bůh staví v duších betlém. Prosí nás jen o to, abychom mu uvolnili nějaký koutek a umyli si uši, abychom mohli naslouchat štědrovečerním andělským koledám...”
                                                      
( z knihy Enrique Monasterio - Jak si Pán Bůh postavil betlém )

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Cammino di Francesco - pešia púť 1. časť - Rietske údolie

Voňať človečinou…

...aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk... (2Tim 1,6)