800. výročie stigmatizácie sv. Františka
Rím, 17. septembra 2024
Všetkým mojim bratom a sestrám medzinárodného bratstva Františkánskeho svetského rádu
Drahí bratia a sestry,
Nech vám Pán udelí svoj pokoj!
V priebehu osláv františkánskych osemstých výročí tento rok oslavujeme výročie dňa, keď "... pravá Kristova láska pretvorila milujúceho na verný obraz milovaného... nesúc so sebou podobu Ukrižovaného" (Svätý Bonaventúra: Legenda maior XIII). Svätý František prijal stigmy na vrchu La Verna, keď sa stretol s ukrižovaným a osláveným Kristom v obraze serafína. Svätý František bol premenený Kristom na Kristov obraz, do podoby Kristovej, nielen v jeho duchu, ale aj v jeho tele.
Je to pre nás inšpirácia hľadať odpovede na veľké otázky v našom živote: Aká je skúsenosť pravej Kristovej lásky v našom živote? To, čo sa stalo na hore La Verna, nie je len nádherná udalosť, ktorá stojí za to, aby sme si ju pripomenuli a oslávili, ale aj udalosť, z ktorej sa aj my, svetskí františkáni môžeme veľa naučiť.
Úvod
Aká bola situácia v jeho živote, keď svätý František prišiel na La Vernu a dostal stigmy? Aká bola situácia v ráde? Musíme si všimnúť, že to boli pre neho ťažké časy. Rád sa stal veľkým, čo bolo dôvodom na radosť, ale tiež bolo veľmi ťažké viesť a oživiť viac-menej 5000 bratov. Bol to akýsi moment krízy. Boli vznesené veľké otázky o budúcnosti rádu, o smerovaní, o správnom spôsobe života bratov. Kapitula sa rozhodla spustiť nové misie, napr. v Anglicku.
Ukázalo sa, že minca má dve strany a bratský život je nielen plný radostí, ale aj výziev. Svätý František, ktorý mal nielen bremeno vedenia tohto veľkého bratstva, cíti zodpovednosť a čelí výzvam, ale má aj veľa osobných, zdravotných problémov, osobných pokušení, slabnutia,... sa rozhodol zamieriť na La Vernu.
Môžeme si prečítať veľa meditácií o udalostiach, ktoré sa stali svätému Františkovi na La Verne a môžeme sa o tom veľa dozvedieť, je to skutočne dôležitý a obohacujúci moment v živote svätého Františka, ktorý nám môže dať veľa v našom sekulárnom františkánskom povolaní.
Chcel by som vás len upozorniť na tri aspekty: Kristov dar, Spolu s Kristom a Jednota s Kristom.
Je to akási duchovná cesta, ktorá môže byť pozvaním aj pre nás, aby sme sa vydali na cestu a zažili, ako Kristus pôsobí prostredníctvom týchto vecí v našom živote.
Kristov dar
"Ó, Pane Ježišu Kriste, skôr ako zomriem, prosím Ťa o dve milosti; po prvé, aby som vo svojom živote pocítil, nakoľko je to možné, na duši i na tele, tú bolesť, ktorú si ty, milý Pane znášal v hodine svojho najtrpkejšieho umučenia; po druhé, aby som mohol vo svojom srdci čo najviac cítiť tvoju nesmiernu lásku, ktorá ťa, ó, Synu Boží, poháňala, aby si pre nás hriešnikov tak
ukrutne trpel." (Kvietky svätého Františka)
Svätý František krátko pred touto zázračnou udalosťou na La Verne požiadal Krista o dve veci, o dve milosti: cítiť lásku a cítiť bolesť. Na La Verne dostal stigmy a myslíme si, že mu to dalo len jeden z darov, o ktoré žiadal: utrpenie, bolesť. Ale vedeli by sme si predstaviť, že Kristus urobil len polovicu práce, dal by len polovicu daru? Hoci sme o tom nikdy nemohli čítať, zdá sa byť celkom isté a som presvedčený, že aj svätý František dostal túto milosť, že cítil nesmiernu
Kristovu lásku.
Jeho taká hlboká túžba mala vzácnu odpoveď od Krista, vzácny dar. Pochopil a aj my by sme mali pochopiť, že tieto dve veci idú vždy ruka v ruke. Kristus nás nenechá trpieť bez toho, aby nám nedal schopnosť milovať a cítiť, že sme milovaní. Platí to aj naopak, Kristus nás učí, že niet veľkej lásky bez utrpenia. Tieto dve veci môžu byť v rovnováhe len vtedy, ak ich obe žiadame od Krista a ak sme pripravení prijať ich obe z Kristových rúk.
Utrpenie samo o sebe nie je dobrá vec. Utrpenie samo o sebe nie je pre nás cieľom. Čím ale viac dokážeme prijať utrpenie z Kristových rúk, tým viac budeme schopní byť ako On aj v zmysle našej lásky môžeme si byť istí, že Kristus, keď nám udeľuje milosť utrpenia, dáva nám aj radosť z lásky.
Stigmy sú vonkajším znakom týchto dvoch darov: utrpenia a lásky, ukazujúce, že sú zjednotené v jedno, pochádzajú od Krista, spolu sa navzájom dopĺňajú. Tieto dary boli zlomovým bodom v živote svätého Františka. Namiesto toho, aby ho utešoval, namiesto toho, aby ho rozmaznával v jeho fyzickom
a duchovnom utrpení spôsobom, ktorý by mohol očakávať, dostáva stigmy, rany, ktoré bolia -
veľmi bolia. Ako zázrak však tieto stigmy znamenajú upokojenie - stigmy ho upokojili. Táto chvíľa zmenila Františkov život a mala by zmeniť aj náš život. Mala by nás pozývať, aby sme robili všetko, čo je v našich silách, aby sme boli spolu s Kristom, aby sme sa s Ním zjednotili, žiadajúc a prijímajúc všetko od Neho.
Spolu s Kristom
Človek môže byť sám bez toho, aby bol osamelý a môže byť osamelý, aj keď je obklopený ostatnými.
V životopisoch svätého Františka sa môžeme dočítať, že dva roky pred svojou smrťou, pri príležitosti sviatku svätého Michala, vystúpil na horu La Verna. Chcel byť sám. Iba otec Leo ho mohol sprevádzať. Mali by sme si však uvedomiť, že to nie je ani zďaleka prvý moment v živote svätého Františka, keď sa zdalo, že je sám, čo bola ilúzia, opak bol pravdou. Bol sám vo väzení v Perugii. Išiel sa sám pomodliť pred krížom San Damiano. Plavil sa na ostrov svätého Michala postiť sa a zostať sám. Tiež vyšiel von a opustil príbytok bratov, aby bol pri modlitbe sám. Dokonca bol pripravený prebdieť celú noc v modlitbách, keď to bola
jediná príležitosť počúvať Boha a rozprávať sa s ním.
Nebol sám, ale bol osamelý, aj keď bol v mladosti v centre spoločnosti na uliciach. Nebol sám, ale mohol sa cítiť osamelý na kapitule, keď bratia chceli zmeniť jeho skutočné predstavy o ráde. Mohli by sme pokračovať a hľadať jeho životopisy. Bolo toľko chvíľ, keď bol sám, niekedy aj osamelý, že tento pocit bol hlboko zakorenený v jeho srdci. Niekedy sa snažil byť sám a niekedy sa ocitol sám, bol osamelý. Vždy si však bol istý, že v tejto osamelosti medzi ľuďmi je Kristus
vždy s ním.
Na La Verne ho Kristus vôbec nenechal byť samým. To bol práve ten moment, keď Kristus definitívne ukončil jeho samotu. Dostal najlepšiu spoločnosť vôbec, samotného Krista, viditeľne v najužšom kontakte na svete. Toto sprevádzanie, útecha Krista ho priviedla
k absolútnej jednote s Kristom. Kristus je pripravený sprevádzať každého z nás, navždy. Aj my, svetskí františkáni, sa niekedy cítime opustení, ako ktokoľvek iný. Niekedy sa cítime osamelí. Máme zlé chvíle, obdobia v našom živote, keď necítime, že by nám bol niekto blízky. Nech je tento zázrak La Verny inšpiráciou aj pre nás. Kristus je vždy pripravený sprevádzať nás, je nám vždy tak blízko, že môžeme cítiť inšpiráciu byť zjednotení s Kristom v absolútnej jednote. Je to možné, verme tomu!
Jednota s Kristom
Ak chcem pochopiť iných ľudí, niekoho iného, predstavujem si, že som na jeho mieste. Čo ho
viedlo k tomu, čo urobil? Ako môžem pochopiť jeho pohnútky? Mal by som myslieť rovnako ako on, mal by som sa snažiť cítiť to isté, čo cíti on.
František chcel presne to isté. Chcel poznať Kristove motivácie, pohnútky. Čo spôsobilo, že Kristus bol absolútne človekom, aby dal svoj život za iných? Čo mu umožnilo ísť na kríž?
František chcel pochopiť Krista, chcel vedieť, aká to musí byť láska, aby urobil to isté. Prosil o milosť zažiť to, čo zažil Kristus, chcel byť s ním úplne zjednotený. Nielenže sa chcel priblížiť ku Kristovi, ale chcel byť ako Kristus a neskôr vďaka tejto jednote mohol byť tak blízko druhým, svojim bratom, chudobným, malomocným, ako bol Kristus. Naozaj chcel napodobňovať Krista. Jeho “squela Christi“ (nasledovať Krista) znamenalo ešte viac, nielen
byť "ako" Kristus, ale aj "byť" Kristom. Táto túžba ho poháňala celým životom, a tak sa stal skutočným "Alter Christus".
Stigmami dosiahol plnú jednotu, úplnú podobu Krista, tak v duchu, ako aj v jeho tele. Stigmy nie sú dôvodom tejto plnej jednoty, ale najvyšším bodom jeho života, ktorý dospel k absolútnej jednote a podobe Krista a to tak vnútorne, ako aj vo vonkajších znakoch. Stal sa "Alter Christus" nie preto, že by prijal stigmy, ale stigmy sú vonkajšími znakmi tejto jednoty.
Záver
Svätý František si uvedomil, že pre všetky jeho problémy tej doby – v jeho súkromnom živote,
zdraví, duchovnom živote, v živote rádu – je tento Kristov dar riešením, žiť kríž v jeho plnosti, žiť v absolútnej jednote s ním. Uvedomoval si, že plná jednota znamená fyzickú jednotu so stigmami ako jej vonkajšími znakmi a tiež duchovnú jednotu s Kristom, ktorého stretol na kríži, ale v plnej sláve.
Pri pohľade na to František žasol a do jeho srdca prenikla radosť zmiešaná so smútkom. Mal
radosť z láskyplného pohľadu, keď sa naň pozeral Kristus v podobe serafína, ale jeho pribitie na kríž prebodávalo jeho dušu mečom sústrastnej bolesti. (Legenda maior XIII)
Jeho srdce bolo naplnené radosťou a smútkom zároveň.
Toto stretnutie s Kristom, ktoré mu zmenilo život, umožnilo mu stať sa obdarovaným, zjednotiť sa s Kristom a tak byť potešený.
Duch nás pobáda k pravej Kristovej láske. Duch nás povzbudzuje, aby sme išli vpred. Duch Svätý nás utešuje v ťažkých chvíľach nášho života. Duch nám dáva vedenie, keď hľadáme smery. Duch nás premieňa. Otvorme sa Duchu, aby sme ako svätý František niesli podobu Ukrižovaného!
Pozývam vás všetkých, aj v bratstvách, aby ste si opäť položili niekoľko otázok.
Ako nás Kristus zmenil, keď sme sa stali členmi tohto serafínskeho bratstva, OFS?
Nosíme Kristovu podobu? Komu dovolíme, aby nás premenil: Kristovi alebo svetu? Čo robíme
s darmi? Uvedomujeme si, aké sú skutočné dary? Vieme, aké sú Božie dary?
Čo robíme s utrpením? Môžeme ho spojiť s vyjadrením lásky? Premieňa nás "pravá Kristova láska"? Túžime byť premenení na Kristov obraz? Čo by pre nás znamenalo niesť Kristovu podobu?
Nech nás tieto otázky vedú k lepšiemu pochopeniu nášho povolania a nech nám odpovede pomôžu pokračovať v našej ceste povolania deň čo deň vernejšie, radostnejšie, jednotnejšie s Kristom. Nech nám na tejto ceste pomôže náš serafínsky otec, svätý František!
Želám vám všetkým požehnanú oslavu a radostné slávenie tohto stretnutia, ktoré mení život!
Tvoj brat a tvoj služobník
Tibor Kauser
Generálny minister CIOFS
